Bošáca

Tradičný odev z Bošáckej doliny – sellácky typ

Bošácka dolina sa rozprestiera pod vrchom Veľký Lopeník, v  chránenej oblasti Bielych Karpát. Začína v obci  Trenčianske Bohuslavice a končí v najmladšie vzniknutej obci Nová Bošáca (rok vzniku 1950), bývalé Bošácke kopanice. Bošácka dolina je známa nielen svojou ovocinárskou tradíciou, ale aj tradičným odevom, ktorí miestni obyvatelia nazývajú sellácki kroj. Tento typ tradičného odevu ako v minulosti, tak aj dnes priťahuje pozornosť bádateľov a zberateľov. Čistota a belosť selláckeho odevu zaujala už Pavla Socháňa, ktorý  vo svojom článku o ženskom Bošáckom kroji v časopise Naše Slovensko (rok 1918) píše takto: „...o bošáckych ženách a dívkach, když sa na povozech ubírají na roboty na dolní kraje Uher říka se, že už idú biele husy.“ Biele husi na dolnú zem už dávno nechodia, ženy a muži oblečení v tradičnom selláckom odeve pozerajú na nás už len z historických fotografií, však záujem o sellácky odev ako taký neutícha, práve naopak, zažíva renesanciu. Sellácky odev Bošáckej doliny je špecifický tým, že odevne nadväzuje na myjavskú oblasť, ale zároveň nesie aj množstvo prvkov z oblasti Trenčína. U žien nepostrádateľný rubáč a zadná zástera - okolek ho radia k archaickému typu tradičného odevu. 

Ženský odev

Ženský sellácky odev, z prelomu 19. a 20. storočia, sa skladá zo štyroch základných častí a to: rubáč, rukávce, zadná zástera – okolek a predná zástera - záscera. Piatou, neodeliteľnou súčasťou, je ručník.

Rubáč, je dlhá spodná košeľa bez rukávov šitá z konopného plátna, siahajúca od podpazušia skoro po členky. Na tele sa pridržiavala pomocou spletenej šnúrky, ktorá bola napevno prichytená na chrbte, prevesená cez rameno a vpredu prichytená v malej obšitej dierke v strede rubáča (asi centimeter od vrchu rubáča). Skladal sa z dvoch častí, z konopnej sukňovej časti a z vrchného tkaného oplecia, ktoré bolo z činovate (harasom a pamukom utkaný červený pás pretkaný modrými a bielymi niťami).  Ženy v rubáči spávali. Rubáč a okolek mali spravidla lícovať.

Na rubáč si ženy obliekali rukávce. Zhotovovali ich z konopného plátna, neskôr z kupovaného jemného plátna. Siahali po spodnú časť hrudníka tak, aby bolo vidieť väčšiu časť oplecia na rubáči. Pozostávali z prednej a zadnej časti, klinov (rozšírenie pod pazuchammi), z rukávov, vyšívaných častí (prolánkov a obojku) a obalku (spodná časť rukávov, do ktorých je nabratá látka rukávu, ozdobená kupovanou vyšívanou centimeter širokou stuhou). Predná časť bola z dvoch tretín prestrihnutá, rázporok sa zapínal pod krkom so špendlíkom s hlavičkou. Ozdobným prvkom boli na ramenách prolánky a okolo krku obojek. Môžu byť vyšité naplno, tzv. lopatkové prolánky, alebo polkrížikovou výšivkou, tzv. stehové. Ďalším ozdobným prvkom bolo nazberanie - falduvanie, ktoré bolo nie len estetické, ale aj účelové, skorigovala sa tak  látka na potrebnú šírku okolo krku a na pleciach. Podľa farebného prevedenia výšivky prolánkov a obojka vieme určiť, rozpoznať rukávce na smútok a pôst (vyšívané žltým - sirkové, čiernym), rukávce sviatočné (prevládali pestré farby, najčastejšie červená, doplnená zlatou a striebornou šikovicou – kovovou niťou), rukávce na všedný deň (oranžové, ktorým sa hovorilo aj žeravé, hnedé, farebné prolánky vyšívané trojím, štvorím).

Zadná zástera, v Bošáckej doline nazývaná okolek, sa radí k najarchaickejším odevným súčastiam. Staršie typy boli konopné, novšie boli ušité z bavlnenej tkaniny. Zakrýval tri štvrtiny rubáča,  v prednej časti ostáva rubáč odokrytý, krajné diely na oboch stranách sú vyhrnuté dohora – vykasané (vykasanie vytvorí malý trojuholník na oboch stranách) a prišité o vonkajšiu časť okolku. Okolek je drobno riasený – falduvaní, hladké ostávajú len krajné časti okolka, ktoré sa kasajú. Na hornom okraji bol okolek nahusto nariasený, cez riasenie bol vyšitý, z druhej strany výšivky podšitý, čo vytvorilo pás a tomuto pásu hovorili  forma. Forma bola zdobená najčastejšie čierno-bielou a žlto-bielou výšivkou (existujú aj iné farebné variácie) Do formy sa všívali tkanice (napr. keprová, do šnúrky zošitý zbytok látky a pod.), ktoré slúžili na opasovanie okolka, uväzoval sa vpredu na páse, v strede. Jeho údržba bola veľmi náročná, riasenie si vyžadovalo veľkú zručnosť. V jednotlivých obciach Bošáckej doliny boli vždy ženy, ktoré sa venovali riaseniu okolkov a riasili ich aj pre ostatné ženy. Vyčistený a naškrobený okolek sa riasi ručne a za mokra. Okolok spravidla lícoval s rubáčom.

Predná zástera – záscera bola šitá z bieleho plátna, z viacerých odtieňov modrého glotu  alebo čierneho glotu. Pozostáva z dvoch polí, ktoré sú spojené stredovou vložkou, ktorá bola z rôznych materiálov – paličkovaná, vyšívaná krížikovou výšivkou na bielom základe, madeirová, brokátová. Široká bola od 2 do 10 cm. Pomocou zberania sa v páse upravila na potrebnú šírku a do obalku sa pripevnila ozdobným vyšívaním. Obalok zdobili strojové tkanice, tenšie brokátové stuhy. Záscera bola zdobená zvisle a vodorovne na vnútornej strane oboch pôl. Obšívanie vnútornej strany oboch pôl a spodnej časti bolo nielen estetické, ale aj funkčné, spevňovalo okraje. Robili ho ručne, neskôr šijacím strojom – mašinou. Perá na záscere sú malé samostatné kompozičné celky, ktoré sú tvorené jednotlivými drobnými ornamentami vyšívanými naplno.  Spodný okraj záscere a zvislo (10-15cm) po oboch vonkajších stranách bývala ozdobná tkanica, krajka (nie je to však pravidlo). Aký typ spodnej lemovky použili záviselo od toho, akú mala záscera vložku, teda ak záscera mala vložku brokátovú stuhu, spodná lemovka bola strojová kovová čipka, ak bola vložka z madeiry, spodná lemovka bola zo zubkatej bielej alebo vyšívanej tkanice, ak bola vložka z paličkovanej čipky, spodná lemovka bola tiež z paličkovanej čipky. Záscera sa opasovala pomocou 1-2 cm širokej stuhy, ktorá sa uviazala vpredu na mašľu s jednou slučkou spravidla na pravom boku. Záscera je spravidla od rubáča a okolka o 15 až 20 cm kratšia.

Ručník bol veľmi dôležitou, neoddeliteľnou súčasťou selláckeho odevu. V súčasnosti neprávom veľmi opomínaný, sprevádzal dievča od jeho približne 5 rokov až do hrobu. Bolo veľkou hanbou, ak sa dievča, žena ukázala na ulici holou hlavou. Boli tri typy ručníkov, jeden typ bol biely ručník  s drobným, najčastejšie čiernym vzorom (ale môžeme sa stretnúť aj s jemným trojfarebným vzorom, bordovým) a bordúrou okolo krajov. Druhý typ, takzvaný tureckí ručník bol s červeným alebo čiernym kvetovaným podkladom a kontrastnou bordúrou. Tretím typom bol tilangroví ručník z bavleneného tylu v rohoch vyšívaný rastliným vzorom, pozdĺž celej šatky boli vyšívané ozdobné zuby. Nosil sa počas sviatkov. Všetky tri spomínané typy ručníkov sa uväzovali na rohy (drevená alebo z vlasov a pomocných šnóriek vytvorená konštrukcia - grguľa, ktorá dávala tvar rožkatému ručníku). Vydaté ženy si na rožky najprv uviazali čepec (v letných mesiacoch si dávali len štvrťku – vyšívaný pásik s malými zúbkami, ktorý si upevnili na nad čelo, aby nebolo vidieť vlasy) a až potom naň si nasadili ručník. Uviazanie ručníka si vyžadovalo určitú zručnosť. V spoločenstve vždy boli ženy, ktoré ich viazali pre ostatné. Ženy si nechali naviazať 3 – 4 ručníky a tie si poukladali do truhlice a podľa potreby si ich vyberali.

Čižmy – štíble. Ženské čižmy boli z mäkkej sáry, na opätku s kovanou podkovičkou a vyšívané zelenožltými štylizovanými rozmarínmi. Štíble nosili vo sviatok.

Mužský odev

Základné časti tradičného sviatočného mužského selláckého odevu z Bošáckej doliny z prelomu 19. a 20. storočia boli košeľa, gate - gace, nohavice, vesta nazývaná prucel a klobúk - brúsek.

Košeľa bola z bieleho domáceho plátna, vyšívaná na obojčeku motívmi rovnakými ako na prolánkoch lopatkových rukávcov a manžetách zdobená prútikom a krížikovou výšivkou. Rázporok košele bol posunutý k pravému ramenu, pri uväzovaní sa prekladala ľavá časť cez pravú a uväzovala sa keprovými tkanicami na pravom ramene tesne pod obojkom košele na mašľu. Druhá mašľa sa uväzovala v strede obojka pod hrdlom. Rukávy sa nezužovali, pri zápästí sa nabrali a všívali do obalku, ktorého šírka závisela od typu výšivky, ktorou bol obalok vyšitý. Pod pazuchami bol všitý klin, čo umožňovalo jej pohodlnejšie nosenie.

Gate – gace. Obliekali sa na telo, slúžili ako pracovný odev, na spanie a ako spodný odev pod nohavice. Šili ich z konopného plátna, pozostávali z dvoch nohavíc a klinu v rozkroku - skrita. V prednej časti nohovíc bol rázporok. Okolo pása bola obalenica, v ktorej bola navlečená tkanica – šnórka, ktorá slúži na stiahnutia a uviazanie gací. Spodný okraj gací bol  zapracovaný bielou mešterkou.

Nohavice boli z modrého kupovaného súkna a obliekali sa na gace. Boli strihané v celku, zošívané na bokoch, bez gombíkov, v páse ich pridržiaval remeň. Zdobené boli sujtášou – šnurovaním a ozdobnými stehmi modrej farby. Šnurovanie zakrývalo bočné švy a najbohatšie zdobenie bolo na stehnách. Zdobenie bolo na zadnej časti v oblasti krížov a vpredu okolo chlopov. V polovici chlopov, bolo zvisle strihané vrecko najčastejšie jedno na pravej strane.  Na páse bolo široké zahnutie, do ktorej sa vkladal opasok, ktorý nohavice pridržiaval. Smerom k chodidlám sa strihovo zužovali, aby sa dali vsunúť do čižiem – štíblov.

Prucel (vesta) bol z modrého kupovaného súkna, zdobený výšivkou a siahal niže pása. Pozostával z dvoch predných častí, ktoré prechádzali až k zadnej časti, chrbtovej. Obe predĺžené predné časti v oblasti krížov prekrývajú zadnú časť, tvoria takzvané šosy. Zapínanie vesty je na kovové guľaté gombíky, ktoré sú prišité cez vnútornú stranu prucla. Gombíky sú prišité na pravej strane a ich počet súvisí s výškou postavy (14 – 16 gombíkov). Plnia nie len funkčnú ale aj estetickú funkciu. Prucel sa zapínal zväčša na prvé 3-4 gombíky, aj keď to nie je pravidlo, dobové fotografie nám ukazujú, že muži si ich často zapínali všetky. Na ľavej strane prucla boli gombíkové dierky, táto strana je zdobená vysekávanou súkennou čipkou. Výšivkou boli zdobené po vonkajšom obvode všetky tri časti prucla, rovnako aj vonkajšie vrecká, ktoré boli vpredu vodorovne strihané po oboch stranách.  Výšivka bola vyšívaná ručne, neskôr bola ručná výšivka kombinovaná so strojovým vyšívaním. Prucel bol podšitý barchetom a vo vnútornej podšívke sa nachádzalo tretie vrecko.

Muži nosili na hlave klobúk nazývaný brúsek. Malý čierny klobúk s nízkym dienkom a úzkym, nahor vyhrnutým okrajom. Ide o vývojovo mladšiu pokrývku hlavy. Klobúk bol neodmysliteľnou súčasťou mužského odevu.

K tomuto typu odevu nosili muži obuté čižmy štíble, z mäkkej hovädzej kože, s mäkkou sárou.

Sellácky typ odevu, ženský, rovnako ako aj mužský, podliehal prísnym lokálnym normám odievania a vkusu obyvateľstva. Dnes by mohol niekto namietať, že oblečenie bolo fádne a uniformované. Vzhľad každého jedného kusu odevu bol presne daný, prísne určený, rovnako aj výšivka bola vyskladaná z presne daných jednotlivých vyšívaných motívov, no napriek tomu, každý jeden kus odevu vedeli spraviť ženy výnimočný a jedinečný. V neuveriteľne skromných podmienkach dokázali vytvoriť unikátne kusy odevných súčastí, ktoré nám dodnes berú dych. 

Spracovala: Mgr. Zuzana Porubčanová